Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Bez vody
Bez vody

Bez vody, Slovenský kras Naozaj som uvažoval o tom, že by som tu ostal. Niekde v Baskovej doline, ešte pred ústím do Zádielskej doliny. Vodu [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Hore na hrebeň
Hore na hrebeň

Hore na hrebeň Mal som pár dní voľna, tak prečo to nevyužiť na menší tramp. Voľba padla na Volovské vrchy. Toto pohorie je pre mňa veľk [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Čergov Sokolova skala

Čergovpohorie, ktoré má už dlhú dobu láka. Raz dávno, tak dávno, že si niekdy myslím, že to ani pravda nebola, som spolu s Johnnym šli Čergovom, ale bol z toho len KUW (Krátky Upršaný Wander).

Z Kyjova ku Kamenici, Čergov  Sokolovu skalu bolo vidno aj z lúky, Čergov

Tentoraz som si povedal, že spojím príjemné s užitočným. Organizovala sa oprava Driny, tak som chcel pomôcť. Pomocníkov však už mali dosť. Tak si aspoň urobím pekný tramp a na konci sa kuknem aj na Drinu.

Strastiplná cesta autobusom

Vyrazil som sám. Kamoši sa ku mne nepridali, ale nevyčítam im to. Pamätať si to však budem Pamätať si to však budem. Autobus mi mal ísť o 15:00 h., šiel som trocha skôr, tak som stihol aj ten o 14:30 h. Našťastie!

Týčiaca sa Sokolova skala, Čergov  Zas som o niečo bližšie k Sokolovej skale, Čergov  Sokolova skala sa vnára do doliny, medzi stromy, Čergov

Po Prešov to bolo super. Cez Prešov sa  autobus vliekol strašne pomaly, samé zápchy, obchádzky. Do Lipian sme dorazili asi 10 minút pred odchodom nadväzujúceho autobusu. Autobus do Kyjova odišiel včas. Ak by som šiel pôvodným autobusom, tak by som prípoj do Kyjova určite nestihol.

Sokolova skala

Nedávno som čítal na webe hiking.sk článok o Sokolovej skale. Mám aj suseda, ktorý sa volá Sokol. Ahoj susedko! Tak som si povedal, že idem pozrieť jeho skalu.

Z Kyjova som prešiel spojovacou cestou smerom ku Kamenici. Už z diaľky som videl týčiacu sa skalu. Čím viac som sa približoval, tým viac som bol presvedčenejší, že to musí byť Sokolova skala.

Studnička, prameň pod Sokolovou skalou, Čergov  Lavička na Sokolovej skale, Čergov  Skalné okno na Sokolovej skale, Čergov

Vošiel som do doliny, kde sa mi Sokolova skala stratila v korunách stromov. Došiel som až k Studničke pod Sokolovou skalou. Takže má ja studničku a nepochválil sa. Pri studničke prístrešok, ktorý chráni stôl a lavice. Vedľa pekná rovná plocha ako stvorená na stanovanie.

Nocovanie pod Sokolovou skalou?

Bolo 17.31 h. Hore na Sokolovu skalu to malo byť nejakých 20 minút, zdržím sa max. 10 minút, dole cesta tiež nejakých 15 minút. Mám tu vodu, pod prístreškom si viem natiahnuť hamaku. Spím tu a zajtra budem pokračovať ďalej. Takto som si to aspoň predstavoval.

Cesta na Sokolovu skalu bola serpentínovitá. Nebola namáhavá. Za 15 minút som bol hore, bez batohu – podotýkam. Pekné skalné okno nasmerované na hlavný hrebeň Čergova. Neďaleko lavička s pekným výhľadom. Celkový dojem: Veľmi pekné.

 Výhľad na hrebeň Čergova od Sokolovej skaly  Prístrešok pod Sokolovou skalou, Čergov

Schádzal som dole a už z diaľky som počul džavot. Taký charakteristický pre cigánsky národ. Zišiel som dole, vytiahol batoh. Medzitým došla skupina cigánov, prevažne deti a dve ženy. Všetci ku mne nedošli, no dozvedel som sa, že idú na lieskovce. Videl som tie lieskovce na stromoch. No na môj vkus boli veľmi nezrelé.

Ostanem tu? Nie, som veľmi blízko dediny. Idem ďalej, rozhodol som sa. Tak som si vyhodil batoh na chrbát a pokračoval som asfaltkou, cez Sokolovu dolinu.

Cigáni už boli ďaleko predo mnou, no stále som ich počul. Aj som videl kade prešli. Liesky okmásané, polámané, konáre porozťahované na ceste. Keď som prišiel k nim, upozornil som ich, aby nelámali tie liesky, lebo na budúci rok nebudú mať úrodu. Tvárili sa, že pochopili. Veľmi tomu neverím. Pre väčšinu z nich je dôležité, to čo je dnes. Zajtrajšok ešte len bude a riešiť to budú až potom.

Hore na hrebeň Čergova.

Kľudné, mierne stúpanie skončilo spolu s asfaltkou. Ak by som bol spal pri prístrešku pod Sokolovou skalou, tak na tomto mieste by som si to bol rezol doľava. Po lesných cestách, chodníčkoch a necestách som sa chcel dostať na Minčol. Teraz som sa rozhodol pokračovať po zelenej turistickej značke k útulni pod Minčolom, kde mala byť voda.

Stena Sokolovej skaly, Čergov  Zberači nezrelých lieskovcov, ktorí poničili skoro všetky liesky, Čergov  Asfaltka skoro až ku Kalinovu, Čergov

Stúpal som, funel som, no šľapal som pravidelne. Do kopca. Prešiel som prvé prudšie stúpanie a vyšiel som do sedla Kalinov.

Kufrovanie, bez vracania (sa)

Za 20 minút sa dalo dostať, po spojovacej ceste, k červenej turistickej značke a potom k útulni pod Minčolom. Ja som šiel ďalej po zelenej značke, aspoň som si to myslel.

Samé stúpania, zákruty. Až po chvíli som si uvedomil, že nevidím značku. Nevadilo mi to, lebo smer som mal dobrý a už som hodný kus vystúpal. Nechcelo sa mi vracať a klesať. Pokračoval som ďalej po nepoužívanej zvážnici. Šerilo sa veľmi rýchlo, veď už bolo po siedmej večer. Slnko malo zapadnúť o nejakých 20 minút.

V tme pod korunami stromov

Prudké stúpanie bolo už omnoho miernejšie, ba dokonca začal som aj klesať. Klesal som málo, akurát toľko, aby som sa napojil na zelenú turistickú značku. Obidve cesty vyústili pri informačnej tabuli č. 6 cyklotrasy LipanyKamenicaMuszyna.

Začítal som sa do informačnej tabule a po niektorých vetách ma trocha zamrazilo. Práve som čítal o tom, že neďaleko útulne je Gabiho studnička, ktorá v lete (počas suchých dní) vysychá. Poznám Gabiho, ani on mi nespomínal, že by mal nejakú studničku a ani to, že by mala byť vyschnutá. Dúfal som, že bolo dosť mokro a studnička bude plná vody. Nádej zomiera posledná.

Senník v sedle Kalinov, Čergov  Sedlo Kalinov, Čergov

Prešiel som kamenistou lesnou cestou až som vyšiel na čistinke, kde už bolo o trocha viac svetla.

Útulňa pod Minčolom

Oproti mne bola útulňa pod Minčolom. Bolo osem hodín večer. Ešte také dve hodiny a budem ležať v hamake. Nájdem vodu, niečo si uvarím, urobím si pelech a tak. Už som musel vybrať čelovku, lebo bola naozaj tma.

Rýchlo som prešiel cez čistinku. Zložil som sa pri chate a šiel som pozrieť na vodu. Uprostred bolo niečo, čo pripomínalo vyschnuté umelé jazierko. Hadica, ktorou mala pritekať voda bola suchá. Nevadí, veď určite nie je toľko vody, aby stačilo na jazierko.

V strede lúčky, poniže vyschnutého jazierka som zaregistroval na nízkom stĺpiku šípku s reflexnou červenou značkou, no nevenoval som jej pozornosť. Osvietil som ju a ten červený odraz som zaregistroval. Veď viem, že tade ide červená turistická značka. Nápis na tabuli som si ani neprečítal. OMYL! Čítaj všetko! Môžeš to zabudnúť, ale čo keď tam je informácia, ktorú by si mohol potrebovať?

Hľadania prameňa

Nevedel som, kde je Gabiho studnička (veď mi to nepovedal) tak som sledoval žihľavu a mätu. Šiel som do kopca až kým som ju nenašiel. Gabi ma sklamal, jeho studnička bola dočista suchá. A na dôvažok som mal doštípané kolená od žihľavy.

Prečo len kolená? Na predkolení som mal návleky a nad kolenami zas nohavice. Tak preto len kolená, neboli chránené. Späť som už šiel pekne po cestičke, ktorá ma doviedla k útulni.

Nevadí. Mal som ešte kúsok vody v hydrovaku a aj nad útulňou by mal byť ešte jeden prameň. Aspoň tak to bolo zakreslené v mape.

Prameň pod bukom

Tak som si zobral malú fľašu (0,33 l) a zasa som začínal stúpať. Prechádzal som lopúšiskom, takže vlhkosť tu je. Hneď vedľa cestičky, spod koreňov starého buka vyvieral prameň. Bola to tečúca voda, to som videl.

Zhromaždila sa v plytkej jame a potom zmizla o kus nižšie. Ponoril som fľašu a pomocou nej som dokázal nabrať tak 0,2 l vody. Studnička sa trocha zamútila, to však nevadí. Kým prídem s hydrovakom, tak sa prameň vyčistí. Vodu som vypil a zišiel som späť k útulni, k veciam.

Výhľad na severo-západ povyše sedla Kalinov, Čergov  Útulňa pod Minčolom, Čergov

Zobral som hydrovak, ešus aj fľašu. Nabral som vodu. Raz. Čistú. Potom sa voda zamútila. Nevadí, počkám kým sa nečistoty usadia. Čakal som a čakal. Nabral som ďalšie dva deci, ale už trocha mútnejšej vody. Znova som len čakal a čakal. Voda nie a nie vyčistiť sa. Nakoniec som to vzdal. Takže dnes sa asi neumyjem.

Večera v tme

Hneď mi napadli rôzne spôsoby filtrácie vody. Najprv nechám, aby sa nečistoty usadili na spodku hydrovaku. Čistú vodu zvrchu zlejem a bude. Nečistoty však boli také jemné, že sa im usádzať veľmi nechcelo. Kašlem na to. Veď to sú len mechanické nečistoty. Budem variť vodu o niečo dlhšie a určite bude zdravotne nezávadná.

Uvaril som si polievku a čaj. Zjedol rožok s čajom. Nechal som si asi 3 deci čaju. Na zajtra ráno mi to stačiť bude. Vodu si doplním z prameňa pod Minčolom. Bolo už skoro 23.00 h., keď som konečne zaľahol do hamaky. Bol som uťahaný a zalomil som rýchlo.

Ráno s vodou?

Prebudil som sa relatívne skoro, lebo slniečko mi osvietilo prístrešok, ktorý som si natiahol nad hamakou. Pre prípad, keby začalo pršať.

Pomaly som si presťahoval veci spod hamaky k laviciam. Až keď som prechádzal hádam druhýkrát, tak som si všimol tú tabuľu s tou červenou reflexnou značkou. Ani tentoraz som jej nevenoval pozornosť.

Mal som si predsa len ten nápis prečítať. Najlepšie ešte včera večer!

Prečo? To až nabudúce.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Hrebeňom Čergova