Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Zimný vander, Muránska planina...
Zimný vander, Muránska planina - k Nižnej Kľakovej

Zimný vander, Muránska planina - k Nižnej Kľakovej Cez závoj spánku sa ku mne predral nepríjemný zvuk budíka. Zvuk som už registroval, len  [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Okolo Skaliska
Okolo Skaliska

Okolo Skaliska Noc na Chate Volovec bola chladná, no nie studená. Nadránom boli teploty okolo 10 stupňov. Spalo sa výborne! Všetci spali spánk [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Predchádzajúce časti:


Cesta hore, dole, hore a zasa dole

Prešiel som popod monumentálnu bránu, príroda to tak zariadila. Reprezentatívny vstup náučného chodníka okolo Oblíka.

Monumentálna brána náučného chodníka okolo Oblíka, Slanské vrchy  Jedna, z ešte čitateľných informačných tabúľ náučného chodníka okolo Oblíka, Slanské vrchy

Náučný chodník

Naplánoval som si cestu okolo Oblíka, náučným chodníkom. Oblík som mal v pláne obísť z ľavej strany. Zo začiatku bol chodník zreteľne viditeľný, posiaty kameňmi, balvanmi i padnutými kmeňmi stromov. Veľmi pekné, miestami až úchvatné.

Náučným chodníkom okolo Oblíka, Slanské vrchy  Príroda si cestu nájde, Slanské vrchy  Skaly, balvany, kmene, Oblík, Slanské vrchy

Stúpanie som cítil, najmä keď som vláčil na chrbte batoh, s naplneným hydrovakom. Ráno skoro nikdy neviem, kde si večer zložím hlavu. Snažím sa byť pri vode, no človek nikdy nevie.

Pomaly stúpam a už by som mal byť na mieste, kde sa okruh rozdeľuje. Jasné, že som to miesto prešiel. Keď som zistil, že som odbočku minul, tak sa mi nechcelo vracať a ani schádzať. Obchádzal som teda Oblík po jeho južnej strane. Našťastie stúpanienebolo také strmé.

Balvany vyvrhnuté starovekou sopkou sú na okolí všade, Oblík, Slanské vrchy  Na vrchole Oblíka boli balvany väčšie, Slanské vrchy

Všade samé veľké skaly, samostatne stojace balvany obrastené machom. Padnuté stromy, hnijúce kmene, kde našli svoje útočisko armády mravcov a iného hmyzu. Skaly nakopené na seba, štrbinami medzi nimi bolo vidno na druhú stranu.

Čím som šiel ďalej, tým bol chodník menej výrazný. Už som bol skoro na východnom úbočí Oblíka a chodník sa stočil doľava. Stúpal som hore až som si uvedomil, že ma chodník priviedol na vrchol Oblíka.

Vrchol je tvorený skalami, navŕšenými na seba, ale v omnoho väčšej mierke ako tie, ktoré som už minul. Zarazilo ma, že priamo na vrchole som našiel tri ohniská.

Naukladané balvany na vrchole Oblíka, Slanské vrchy  Divotvorné tvary stromov na vrchole Oblíka, Slanské vrchy  Rozlomený balvan s viditeľnými "bublinkami" na vrchole Oblíka, Slanské vrchy

Keď som si uvedomil, že som mimo chodníka, tak som sa snažil zísť tou istou cestou späť, čo sa mi aj podarilo. Našiel som správny chodník a obchádzal som východné úbočie.

Počas môjho výstupu som narazil na štyri tabule s popisom, z ktorých dve boli ako‑tak čitateľné.

Stratený a znova nájdený chodník

Chodník sa mi tmolil popred nohy, no čím ďalej som šiel, tým ho bolo ťažšie sledovať. Vpravo odo mňa sa objavil malý priesek, cez ktorý som videl až na križovatku Pod Hrbom. Zaparkované autá boli drobučké, strašne ďaleko a najmä – hlboko. Rozoznával som farby jednotlivých vozidiel. Vedel som, že presne tam sa potrebujem dostať.

Puklinou bolo vidno až na druhú stranu, vrchol Oblíka, Slanské vrchy  Skaly nakopené na sebe na vrchole Oblíka, Slanské vrchy  Moai na  vrchole Oblíka, Slanské vrchy

Opustil som to, po čom som šiel (už to dávno nebol chodník). Ledva viditeľným priesekom som začal klesať. Prudko klesať. Snažil som sa našľapovať veľmi opatrne. Pod listami bolo veľa kameňov a mnoho z nich bolo uvoľnených. Predieral som sa húštinou. Snažil som sa nájsť prť, ktorá by viedla mojím smerom. Aj som ju našiel a chvíľu som po nej šiel.

Po veľmi prudkom klesaní som narazil na chodník, ktorý už konečne viedol po vrstevnici. Zišiel som prvých 80 výškových metrov. Moje nohy si na rovinke oddýchli. Chodník nestúpal a ani neklesal. Krásny lesný chodník na šírku jednej osoby. Po tomto chodníku som šiel západným smerom, čo mi veľmi nevyhovovalo.

Ledva viditeľný priesek, Oblík, Slanské vrchy  Zaparkované autá sú hlboko, Oblík, Slanské vrchy  Veľmi pekná lesná cestička na úbočí Oblíka, Slanské vrchy

Narazil som na ďalší priesek. A začal som znova klesať. Nohy zaprotestovali, lebo ešte mali v čerstvej pamäti klesanie z úbočia Praporca do doliny Hermanovského potoka. Klesol som o ďalších 80 výškových metrov.

Tentoraz som vyšiel na lesnej ceste. Vzhľadom k tomu, že som bol o niečo ďalej na západe ako bol môj predpokladal, musel som pokračovať chôdzou na východ. Neprešiel som ani 50 metrov a cesta skončila.

Tak znova dole. Hustá húština bola nepoddajná. Evidentne tu prebiehalo prerieďovanie porastu. Veľa mladých stromov (priemer kmeňov od 5-10 cm) bolo spílených a ponechaných na mieste. Ďalších 60 výškových metrov a narazil som na ďalšiu zvážnicu. Na východe sa črtal krásny výhľad, tak som zhodil batoh. Zašiel som sa na neho pozrieť. Čarokrásny výhľad približne z polovice severo-východného úbočia Oblíka.

Výhľad z úbočia Oblíka na východ, Slanské vrchy  Výhľad z úbočia Oblíka na sever na lúku za Harbom, Slanské vrchy

Mal som znova schádzať nejakých 100 výškových metrov, ale nohy a hlavne koleno už dosť protestovali. Preto som už ďalej nechcel klesať a radšej som sledoval zvážnicu, ktorá ma viedla veľmi miernym klesaním západným smerom na Nižnú Poľanu.

Prešiel som asi pol kilometra, počas ktorého sa mi nohy aspoň čiastočne zregenerovali. Tak prečo neskúsiť znova niečo seknúť? Tak znova som začal klesať. Tentoraz to však malo byť po lesnej ceste. Jasné, že som túto lesnú cestu stratil na lúkach Nižnej poľany a znova som začal prudko klesať.

Lesná cesta ma viedla k Nižnej Poľane, Slanské vrchy  Lúky na Nižnej Poľane, Slanské vrchy  Výdatný prameň neďaleko križovatky Pod Hrbom, Slanské vrchy

Konečne som zbadal asfaltku. Často sa nestáva, že by som sa tešil tomu, že zbadám asfaltku. Tá však bola ešte veľmi hlboko. Úbočie, ktoré lemovalo okraj cesty bolo s prudkým sklonom. Opatrnosti nie je nikdy dosť. Nechcel som predsa, aby moje telo zistilo aké tvrdé sú kamene na zemi.

Prameň Pod Hrbom

Slnko svietilo o106 a na asfaltke sa to nedalo necítiť. Pozrel som si prameň, ktorý je v doline potoka. Bola v ňom voda, no napriek tomu som si povedal, že pôjdem k prameňu, ktorý je pri križovatke Pod Hrbom.

Od mojej poslednej návštevy (23.03.2020) vynovili prameň. Pôvodnú drevenú ochodzu nahradili železným roštom. V každom prípade sa ňom lepšie ležaloLepšie ležalo.

Aj nohy potrebujú vyľuftovať, prameň Pod Hrbom, Slanské vrchy  Oblík, tam som bol pred dvoma hodinami, Pod Hrbom, Slanské vrchy  Prameň pri zemľanke na náučnom chodníku Herlica, Slanské vrchy

Zložil som batoh, vybral papučky, vyzul sa. Pil som čistú pramenistú vodu a jedol som cereálne tyčinky. Odpočíval som. Tých 450 výškových metrov, ktoré som zišiel za hodinu a trištvrte dali mojim kolenám zabrať.

Znova sa budem opakovať, ale nikam som sa neponáhľal. Ležal som na mriežke pred prameňom, sem tam som si ochladil nohy v studenej vode prameňa. Pozeral som na impozantný Oblík a spomínal som, kde som bol pred dvoma hodinami. Neuveriteľné!

Herlica – lesný náučný chodník

Chcel som prejsť celý náučný chodník Herlica, ale nakoniec to tak nevyšlo. Šiel som po asfaltkek vstupnej bráne, ktorou som začal zdolávať zvyšok dnešnej trasy.

Prešiel som okolo zemľanky, kamennej stavby, zapustenej do zeme, neďaleko prameňa. Z prameňa som si nabral vody do príručnej malej fľaše. Bolo poludnie, tak bolo načase niečo si aj zajesť.

Kamenná zemľanka - Herlica, Slanské vrchy  Vnútro kamennej zemľanky - Herlica, Slanské vrchy

Prechádzal som lesom a čítal som zaujímavosti na informačných paneloch. Vyšiel som na lúku, ktorú som videl z úbočia Oblíka. Zbadal som dokonca aj informačný panel na druhom konci, ale cestu som si neskrátil.

Pokračoval som ďalej po Herlici. Obišiel som lúku po pravej strane, aby som vyšiel pri ďalšej zemľanke a informačnej tabuli, ktorú som videl od spodného okraja lúky.

Obed pri zemľanka Za Harbom

Dostal som sa až k zemľanke Za Harbom, kde mal partizánsky oddiel Čapajev svoj štáb. Náčelníkom štábu bol Ľudovít Kukorelli. Čo však bolo pre mňa ešte zaujímavejšie, bola prítomnosť sedenia. Teda stôl a z dvoch strán lavice.

Zemľanka za Harbom, Slanské vrchy  Výhľad na Oblík od zemľanky za Harbom, Slanské vrchy

Pred zemľankou bol zárez, ktorý bol vlhký a za daždivých dní tam mohla vyvierať voda. Teraz však tam voda nebola. Ešte dobre, že som si nižšie nabral aspoň do malej fľaše vodu. Mal som vodu aj v hydrovaku, ale tú som si šetril.

Varič mám zabalený v alobale a tak mi napadlo, použiť ho ako núdzovú zástenu. Prečo som na to neprišiel aj na Lúke pod Oblíkom? Uvaril som polievku, čaj a zjedol som ešte jeden rožok.

Lúka s posedom (posed je za mnou) za Harbom, Slanské vrchy  Stôl a lavice pri zemľanke za Harbom, Slanské vrchy

Veci, ktoré som mal vlhké od potu som si vysušil. Ľahol som si. Prázdnu fľašu som si dal pod hlavu, aby ma drevo lavice netlačilo. Pozeral som sa na knísajúce sa konáre vysokých stromov nad sebou.

Ďalšia trasa

Bol najvyšší čas sa rozhodnúť, kadiaľ pôjdem. V pláne bolo prejsť východné úbočia pod Troma chotármi. Prespať niekde pri vode, teda buď pri prameni Malej Delňe, alebo na Javorníckej poľane.

Vzhľadom k stavu mojich kolien som sa rozhodol o niečo kratšiu trasu. Či bola aj menej namáhavá, to teda neviem. Voda v okolí je pri Chate pod Čiernou horou. Táto varianta sa mi zapáčila. Bolo to blízko, aj keď vysoko.

K Čiernej hore som šiel  cestami-necestami, Slanské vrchy  Časť cesty k Čiernej hore bola veľmi podobná Adamovmu peklu, Slanské vrchy  Sem-tam som naďabil aj na zvážnicu, Slanské vrchy

Zbalil som si svoje veci, ktoré som mal rozťahané na stole (ako obvykle) a znova som šiel hore. Hore. Hore k Čiernej hore.

Necestami k Čiernej hore

Blízko bola lúka, ktorá mala na východnej strane posed. Potom začínalo stúpanie. Štveral som sa lesom, miestami mi moju cestu skrížili zvážnice. Ak zvážnica viedla mojím smerom, tak som po nej pokračoval. Táto časť mi veľmi pripomínala Adamovo peklo.

Chata pod Čiernou horou, Slanské vrchy  Prístrešok pri chate pod Čiernou horou, Slanské vrchy

Čim som bol vyššie, tým boli stúpania miernejšie. Na asfaltku vedúcu z Petroviec som vyšiel na jej konci. Prudká zákruta a potom už len stúpanie až po Chatu pod Čiernou horou. Minul ma jeden cyklista, ktorý si to veselo pelášil do kopca.

Dlhé tiahle stúpanie, ďalšia zákruta a už som zbadal prístrešok, pri Chate pod Čiernou horou. Skontroloval som prameň. Bol OK.

Nové zručnosti, ktoré som si ešte neosvojil

Bolo ešte skoré popoludnie, tak som si najprv uvaril čaj, zjedol ďalší rožok. Kým som zaháňal hlad, došiel jeden mladý chlapčisko na bicykli. Vraj za ním ide otec s ďalším známym, len oni musia tlačiť bicykle. Hneď som si predstavil to dlhé tiahle stúpanie a chápal som ich.

Natiahol som si hamaku a ľahol som si do nej. Odpočíval som. Nechal som sa kolembať miernym teplým vánkom. Cyklisti sa osviežili a pokračovali každý svojou cestou. Otec so synom sa vrátili odkiaľ prišli a ich známy pokračoval do sedla Červená mláka.

Núdzová veterná zástena, Slanské vrchy  Cesta k Balogovmu hrobu, Slanské vrchy  Vyšiel som pri Hatalke, neďaleko Zlatej Bane, Slanské vrchy

Mal som dosť času, tak som si najprv pripravil ležovisko, keď som to mal hotové, tak som sa snažil urobiť oheň. Chcel som ho zapáliť trením. Teóriu ovládam dokonale, ba som to už aj viackrát videl.

Nedarilo sa mi to. Skúšal som to všelijako, trocha to dymilo a to bolo všetko. Nabudúce to už bude lepšie. Nakoniec som oheň zapálil zápalkou. Dreva navôkol bolo dostatok.

Cesta do Zlatej Bane

Noc prebehla bez výnimočností. Ráno som si zbalil svoje veci a vydal som sa v stopách cyklistu z predchádzajúceho dňa. Ešte stále hore.

Odstopoval som si cestu z Chaty pod Čiernou horou k sedlu Červená mláka. Na hríbiku bol napísaný údaj 25 minút do sedla Červená mláka. O ďalších 16 minút som už študoval smerovníky v sedle Červená mláka. Odtiaľto som šiel už len dole.

Na západnom úbočí vedú dve paralelné lesné cesty, po ktorých som už šiel. Tentoraz pôjdem inou cestou. Šiel som po červenej turistickej značke smerom k Hermanovskému hrebeňu a chcel som dôjsť k miestu zvanom „Balogov hrob“.

Vyvrátené stromy, neďaleko Zlatej Bane, Slanské vrchy  V okolí Zlatej Bane je dosť železitá voda, čo vidno na prvý pohľad (reťaz), Slanské vrchy

Začiatok cesty nie je náročný. Rovinka. Asi o pol kilometra začína hrebeň stúpať. Znova hore a zasa dole som už nechcel ísť, preto som si to pred stúpaním rezol dole do údolia. Údolie pekné, čiastočne poznačené ťažbou.

Vyšiel som na Hatalke a odtiaľ som sa už napojil na starú, rozbitú panelovú cestu, ktorá ma doviedla do Zlatej bane, na miesto, kde som mal auto.

Pán z domu oproti sa ma pýtal:

  • Čo už skončené? Tak skoro? – bolo len 09:30 h.
  • Áno, už koniec, veď som vonku už od štvrtka (bola nedeľa).
  • A-ha.

Prológ

Čo som sa naučil? Skoro nič. Ale…

  • Oheň trením sa nedá až tak ľahko zapáliť. – Snažil som sa skoro dve hodiny. A nič!
  • Veterná zástena mi dosť chýbala. – Keď si niečo nevieš zapamätať, tak si to máš napísať.
  • Veľa jednotvárneho, hoc dobrého jedla, je tiež na príťaž. – Rožky mi naozaj liezli krkom.
  • Prišiel som o šatku s koženým turbanom, asi v Zlatej Bani, kde som parkoval. Šatku si kúpim, ale vlastnoručne zapletený kožený turban nenahradím. – Budem si ho musieť znova vyrobiť.
  • Domov som okrem dojmov, priniesol aj vyciciavača. Kliešť sa mi snažil zavŕtať do pravej lopatky, ale nedarilo sa mu to. – Manželka mi často hovorí, že mám hrošiu kožu.

Štatistika trampu:

Prejdených: 29,9 km
Stúpania: 1 648 m
Klesania: 1 648 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celého trampu.

 

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť