Aprílový jarno-ZIMNÝ tramp
Mrazivý vander v Slanských vrchoch
Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Muránska planina v zime, Dolin...
Muránska planina v zime, Dolinou Trsteníka

Muránska planina v zime, Dolinou Trsteníka Zima, zima tu je, sniežik poletuje. Stromy, bielym i na Muránskej planine zahaľuje. Teploty mali byť [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Odlet z Toronta
Odlet z Toronta

Odlet z Toronta Posledná noc. V Kanade. Naozaj posledná. Každý s ňou naložil po svojom. Soviak a Novis sa vybrali s Marošom na prezeranie no [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Mierny výstup na hrebeň

Posledný mrazivý víkend tejto zimy, ale čo z toho. Našťastie sa to vyvinulo, tak že sa mohlo ísť do prírody aj do iných okresov s negatívnym testom na COVID-19. Hneď som sa to snažil využiť. Ešte v štvrtok som sa narýchlo zbalil. A v piatok som už o 13:19 h. vyrážal na mrazivý víkend v Slanských vrchoch.

Prvé záveje nad Skárošom, Slanské vrchy  Hlboký brod cez Židovský potok, Slanské vrchy

Dolinou Židovského potoka

Tramp v zime má svoje výhody, nemusím sa strať o vodu. Snehu je všade dosť a aj bolo! Napriek tomu som vláčil vodu a čaj v dvoch termoskách. Ale aj nevýhody, je zima!

Začínal som v obci Skároš, kde som zaparkoval auto. V týchto končinách som v horách ešte nebol a príjemne ma prekvapili.

Vyšiel som si za dedinu, kde bol otvorený priestor, čo využil vietor a nafúkal záveje tak povyše kolien. Zadýchaný som sa nimi prebrodil a pokračoval som vo vychodených šľapajách. Snehu nebolo veľa. Zatiaľ.

Stopy v snehu sa odklonili doľava a ja som sa mal prebrodiť cez Židovský potok. Na to, že už pár dní dobre mrzlo, bolo v potoku vody až‑až.

Hlboký voda v Židovskom potoku, Slanské vrchy  Voda na zvážnici, Slanské vrchy  Ľad na zvážnici zakrytý jemným prašanom, Slanské vrchy

Prejdem. Určite prejdem! Možno prejdem. Nie, neprejdem! Ľad až taký silný nebol, preboril som sa do potoka. Ešte dobre, že mám vysoké topánky a na nich návleky. Voda sa mi do topánok nedostala, no chladivú silu mrznúcej vody som cítil.

Nič iné mi neostávalo len si nájsť vhodnejšie miesto na prebrodenie potoka Šiel som po nesprávnej strane potoka. Práve stopy vysokej ma naviedli na miesto, kde som potok bez väčších problémov prešiel. Zver nie je hlúpa.

Dostal som sa na zvážnicu, ktorá bola zasypaná jemným prašanom. Prašan nekládol veľký odpor, tak som si snežnice ani nenasadzoval. Miestami bol na zvážnici ľad a na ňom ten jemný prašan. Šmýkalo sa. Párkrát som urobil pekný pukerlík, no s palicami v ruke som to ustál.

Mierne stúpanie na hrebeň, Slanské vrchy  Zamŕzajúca voda v potoku, Slanské vrchy  V zime sa slnko rýchlo skláňa k obzoru, Slanské vrchy

Výstup na Veľkú Márovku

Stúpal som hore. Mierne, ale stále. Slnko sa pomaly skláňalo k obzoru. Ešte jedna zákruta a už by som sa mal blížiť k Veľkej Márovke. Idem, idem a zrazu dopravná značka Daj prednosť v jazde. Zarazila ma. Prečo by tu mala byť značka? Neskôr som pochopil.

Vyšiel som na cestu, kde už boli vyjazdené koľaje. Asfaltka? To som ani netušil. Po pár stovkách metrov som sa dostal na zasneženú planinu s turistickým smerovníkom, ktorý ma informoval, že som na Veľkej Márovke.

Lákala ma chata, ktorá mala byť podľa mapy len nejaké 4 kilometre ďaleko. Za svetla som si chcel pripraviť pelech, najesť sa a porozmýšľať ako zajtra. Rýchly prieskum okolia ma presvedčil, že dnesďalej nepôjdem. Zostať na Veľkej Márovke bolo správne rozhodnutie.

Okolie Veľkej Márovky

Zložil som sa v peknom prístrešku kruhového tvaru, kde boli po bokoch lavice. Plecia si vydýchli. Po zbalení mal batoh 22 kg a to som na nich ešte nemal snežnice (2,3 kg) a brašňu s fotoaparátom (2,1 kg), čiže celkovo mal batoh váhu okolo 26 kg. Mal som aj ťažší batoh, no vtedy som bol mladý, krásny a ešte som nemal kondičku v ri…

Kde nič, tu nič a zrazu dopravná značka "Daj prednosť v jazde", Slanské vrchy  Veľká Márovka, búda a veža medzi stromami, Slanské vrchy

Pred prístreškom boli lavice, stoly a ohnisko. Samozrejme všetko zapadané snehom. Ani som neuvažoval, že by som sa rozložil tu. Od lúky pofukoval vetrík, ktorý v kombinácii s mrazivým počasím, by mi určite nepridal na pohode

Šiel som prezrieť búdu, ktorá bola na druhej strane lúky a jedným šmahom som si prezrel aj vežu. Mne pripadala ako pozorovacia. Neboli na nej žiadne antény, ani paraboly, no mala na vrchu plošinu so zábradlím. Keby som sa veľmi chcel na ňu dostať, tak by som sa na ňu aj dostal.

Zmrákalo sa. Mojím prvoradým cieľom bolo nájsť miesto na bivak.

Búda na Veľkej Márovke

Došiel som k búde, ktorá mala otvor na dvere. Dvere chýbali, tež chýbali časti stien. Dve steny ako‑tak poskytovali útočisko pred slabým vetrom. Pred silnejším neochráni, viem, o čom hovorím, ale nepredbiehajme.

Vyjazdené koľaje na Veľkej Márovke, Slanské vrchy  Pozorovacia veža, Veľká Márovka, Slanské vrchy  Zimná Veľká Márovka, Slanské vrchy

Strecha bola z dosák a na nich boli zvyšky térového papiera. Vzdialenosť po diagonále bola taká akurátna na hamaku. Vrátil som sa po veci, ktoré som nechal pod prístreškom a preniesol som si ich sem.

Vybral som si hamaku a zvesil som si ju. Uvažoval som ako ju zavesím? Z jednej strany sa mi podarilo popruhy prevliecť cez trám a zašprajcovať ho, tak, že sa ani nepohol. Druhú stranu som prevliekol cez dosky a uzlom som skrátil dĺžku popruhov. Tak dobre som umiestnil popruhy, že som na druhý deň ráno… Zasa by som predbiehal.

Nočná mrazivá teplota

Samozrejme bol som zvedavý koľko stupňov je. Tak som si dal dole z ruky hodinky, aby sa prispôsobili teplote okolia. Hodinky majú kovové telo a titánový náramokRozsah meraných teplôt je od -10° C do +60° C. Žiaľ po chvíli mi hodinky ukazovali len „- -.-“ Takže teplota musela byť mimo merací rozsah.

Zavesená hamaka v búde na Veľkej Márovke, Slanské vrchyNepotil somm sa, tak som predpokladal, že teplota nebude v plusových hodnotách. Bola nižšia ako -10° C a poriadne! Keď som si dal hodinky späť na ruku, tak som si myslel, že mi odpadne zápästie. Našťastie to trvalo len chvíľu, kým sa ich teplota neznormalizovala.

Na moje veľké prekvapenie som ani nebol hladný. V termoske som mal horúcu vodu, tak som si zalial hrnčekovú polievku. Zjedol som si ju a zaľahol do spacáku.

Už mi bolo jedno koľko mínus je vonku, bol som zababušený v spacáku a pohodlne som sa pohojdával v hamake. Zaspával som.

Ráno som sa dosť zdržal. Somarinami. Aj to len kvôli mojej vlastnej nedôslednosti, či splašenosti, lebo som…

Ale to až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

V zasneženej krajine, Slanské vrchy

 

Pridať komentár