Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
K Zádielskej planine
K Zádielskej planine

K Zádielskej planine, Slovenský kras Bola mi bez spacáka zima? Čo izoluje od chladu? Oblečenie? Izolantom je skoro vždy vzduch, ktorý je zac [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Poloniny, do Balnice
Poloniny, do Balnice

Poloniny, do Balnice Mal som namierené do nemocnice? Možno. Veď bolnica po rusky (больница) je naozaj nemocnica

Toto si chcem prečítať

Predchádzajúce časti:


Pohodovým chodníčkom

Neďaleko bolo viacero miest, kde bola voda. Smerom k Oblíku boli hneď tri pramene. Takže kde budem spať? Zajtra som chcel pokračovať smerom na Šimonku, takže, ak by som dnes ešte vystúpal pár výškových metrov, o to menej by som mal zajtra.

Veľa miest mi už nezostávalo. Jeden prameň je na lúke pod Oblíkom, ten by bol super a druhý prameň, tiež v rozumnej vzdialenosti, bol pri Chate pod Čiernou horou.

Už sa pomaly zmráka, Slanské vrchy  Došiel som k Chate pod Čiernou horou, Slanské vrchy

Práve z tohto miesta, kde som teraz, som sa tam driapal aj minule. Krížom hore. Zase hore? Veľmi sa mi nechcelo, no cestu som už poznal, tak čo? Bolo pár minút po siedmej večer, vonku mraky a aj v lese sa začalo zmrákať.

Cesta k chate pod Čiernou horou

Veľmi som si nepamätal koľko mi to trvalo minule (presne 50 minút, to som si zistil pri písaní článku), ale snažil som sa. Dúfal som, že okolo 20.00 h. by som už mohol byť pri chate. Takže znova, skoro tou istou cestou, som sa driapal po stráňach, aby som vyšiel na odvoznom mieste. Odtiaľto „už len“ trocha stúpania a som tam. A naozaj som to skoro stihol. Pri chate som bol o 20:03 h. teda cesta mi trvala presne 1 hodinu od zemľanky pod Harbom.

Nerušená noc pod prístreškom

Z prameňa tiekla voda. Toto bolo dôležité! Pri svetle baterky som si urobil hrnčekovú polievku a na viac som ani nemal chuť. Nebol som ani hladný. Umyl som sa pri prameni a zaľahol spať. Spal som kľudným spánkom až do rána.

Som rozťahaný ako sopeľ pod prístrešok pri Chate pod Čiernou horou, Slanské vrchy  Poriadok pri odchode pod prístreškom pri Chate pod Čiernou horou, Slanské vrchy

Plánovanie trasy

Ráno som sa rozhodoval, ako by som sa dostal k objektu, ktorý bol zakreslený na mape pod Praporcom. Takže hore Hermanovským hrebeňom? Po včerajšom dni, keď som urobil necelých 17 kilometrov s prevýšením 1205 metrov a klesaním 867 metrov som si chcel odpočinúť. Preto som neplánoval nejaké dlhé vzdialenosti a ani prevýšenia.

Pohrával som sa aj s myšlienkou, že zájdem na Chatu Hermanovce, kde by som si s radosťou dal nejaké to čapované pivo. Aby som doplnil minerály, samozrejme.

Tak som sa rozhodol, že pôjdem okolo Šimonky po vrstevnici a vyjdem na Obracanej studni, tam obídem Praporec, nájdem objekt zakreslený v mape a uvidím.

Odchádzam prvýkrát

Zbalil som sa a o 08:45 h. som odišiel. Prvýkrát. Bude ma čakať zákruta, trocha stúpania smerom k sedlu Červená mláka a potom pôjdem lesným chodníčkom. Tým chodníčkom, po ktorom som šiel spolu s dcérou, keď sme tu boli v apríli tohto roku.

Odchádzam od Chaty pod Čiernou horou, Slanské vrchy  Klobúk na väznom tráme na Chate pod Čiernou horou

Slniečko pekne svieti, už som bol skoro na vrchole stúpania, keď som si chcel stiahnuť klobúk viacej do čela. Siahol som nad hlavu a zistil som, že nemám klobúk. Doparoma! Ostal na chate, na väznom tráme, kam som si ho večer odložil, aby nezavadzal. Nezavadzal, až doteraz.

Tak, či som chcel alebo nie, dal som si dole batoh a vrátil som sa na Chatu pod Čiernou horou. Čuduj sa svete, klobúk bol presne tam, kam som si ho deň predtým odložil.

Odchádzam druhýkrát

Odchádzam druhýkrát. Znova šliapem hore k sedlu Červená mláka. Už som skoro na vrchole, no a tu dakde som si nechal batoh. Obzerám sa a okolie nespoznávam. Myšlienky som mal asi niekde inde a miesto, kde som nechal batoh som si ani nevšimol prešiel som ho. Tak som sa kus vrátil a aj batoh bol tam, kde som ho nechal.

Pohodovým chodníčkom

Vyústenie lesného chodníčka, po ktorom sme šli minule s Biancou, nebol problém nájsť. Chodníček bol veľmi pekný. Hadil sa popod ihličnany, ktoré po včerajšom daždi veľmi intenzívne voňali. Bol to taký úzky lesný chodníček, aký si predstavujem, že v lese má byť. Nie tie široké lesné cesty, či zvážnice.

Krásna lesná cestička pod Hermanovským hrebeňom, Slanské vrchy  Takto má vyzerať lesný chodník, Slanské vrchy  Prekážky nad lesnom chodníčku, Slanské vrchy

Pod sebou už som videl zvážnicu a chodníček sa strácal. Smeroval smerom do kopca a rozhodol som sa, že zídem na zvážnicu, ktorá sa má napojiť na modrú značku vedúcu z hrebeňa smerom k Lúke pod Oblíkom. Cesta bola asi o 2-3 metre nižšie a kraj cesty bol strmý. Chytil som sa stromu, ktorý rástol na kraji cesty a s jeho pomocou som zišiel na zvážnicu bez problémov.

Ocitol som sa na novej zvážnici, ktorá bola vyrezaná do svahu. Jednoducho „hotová krása“ (dúfam, že je cítiť tú iróniu).

Pod Kurou horou

Na križovatke lesných ciest pod Kurou horou som sa vybral tou najzápadnejšou. Cesta bola spevnená, udusaná, tvorená prevažne kameňmi a jemnými nánosmi po včerajšom daždi.

Vrchol Oblíka, Slanské vrchy  Moja ruka, Slanské vrchy

Z tejto križovatky vedie turistická trasamodrá smerom na Hermanovský hrebeň a opačným smerom na Lúku pod Oblíkom. Neznačkované cesty vedú k poľovníckej chate Valentína, ďalej sa dá dostať ku Konskej hore, na Konskú lúku, ba aj na Šimonku. Všetkými cestami som už šiel.

Okolo Šimonky po vrstevnici

Ja som šiel po vrstevnici a pomaly som obchádzal Šimonku. Najvyšší bod (Šimonka, 1 092 m n. m.) Slanských vrchov bol po mojej pravici. Sledoval som strmé úbočia Šimonky, ktoré boli vymodelované menšími, či väčšími skalami, balvanmi. Priestor medzi nimi bol vyplnený lesným humusom, ktorý sa zbieral počas viacerých tisícročí.

Cesta k Obracanej studni, Slanské vrchy  Mne neznáma huba pri Obracanej studni, Slanské vrchy

Cesta po vrstevnici nebola namáhavá, sem‑tam nejaký kopček, ba aj výhľad. Počas chôdze si ruky držím pod bruchom, aspoň sa mi neplantajú kade‑tade. Pozriem sa na ľavú ruku, ktorá drží pravú a celá je zvrásnená. Presne tak, ako keď sa dlho máčam v bazéne alebo vo vani. Toto spôsobila vysoká vlhkosť, ktorá bola všadeprítomná po včerajšom daždi.

Obed na Obracanej studni

Šimonku som obišiel a vyšiel som na Obracanej studni. Tu som si už dal dole batoh. Vybral som si vhodný padnutý kmeň, ktorý bol na slnku a vyvalil som sa na neho. Vytiahol som rožok, pripravil som si aj ovsenú tyčinku ako dezert. Pustil som sa do jedenia.

Polihoval som, čakal som kým mi trocha preschne košeľa od potu. Klobúk na očiach, aby mi slnko až tak nesvietilo do očí. Teplo, pohoda, podriemkával som.

Už sa blížim k Obracanej studni, Slanské vrchy  Voda na Obracanej studni, Slanské vrchy  Na tomto kmeni som neoddychoval, Slanské vrchy

Zaspať som nemohol. Samotná moja poloha na kmeni stromu vylučovala akékoľvek hlbšie zdriemnutie, lebo by som z kmeňa spadol. Ani extrémne pohodlie mi kmeň neposkytoval. Čo je však dôležité, kmeň bol suchý a ja som si mohol narovnať chrbát.

Lúka poniže Poľanky

Z Obracanej studne som si vybral starú známu cestu okolo Praporca, ktorou som šiel aj minule a na lúku poniže Poľanky som nezašiel. Teraz som si dal tú námahu a zišiel som na lúku, krížom cez les. Vyšiel som na jej západnej strane, ktorá bola premáčaná a rástli tam vlhkomilné rastliny. Jasné, že aj mäta. Nazbieral som si na čaj.

Lúka poniže Poľanky s krmelcom, Slanské vrchy  Lúka na Poľanke s posedom, Slanské vrchy

Čo som si všimol bol krmelec. Takže toto bol ten objekt zakreslený na mape? Bod. č. 6. splnený. Odtiaľto nebolo ďaleko na chatu Javorová, tak som tam zašiel. Čas som mal dobrý.

Turisti z chaty Javorová

Zišiel som k chate a už z diaľky som počul, že pri chate niekto je. Dokonca chata bola otvorená, tak som myslel, že tam bude Dano. Nebol tam.

Bola tam partia ľudí, ktorí si varili, debatili. Vyšli si na chatu, podotýkam, že pešo. Užívali si krásne slnečné popoludnie odpočívali a bavili sa. Usadil som sa pri stole, po to, čo som sa opýtal, či im tam nebudem zavadzať.

Dal som sa nimi do reči a zistil som, že tam sú skoro každý víkend. Sú z KST Perún zo Zámutova a KST Javorina z Rudlova (KSTKlub Slovenských Turistov). Bola tam Milka s manželom Mirom, Stano, Jožo, Renátka s manželom Janom.

Informácie a pohostinnosť

Ponúkli mi čerstvo uvarenú polievku, ba aj kávu som mal. Už ma na vandroch ponúkali kadečím, no kávou ma ponúkli prvýkrát. Dozvedel som sa aj veľa nových informácií. Medzi inými aj to, kedy spadol prístrešok na Grimovom laze. Asi týždeň po jeho postavení ho strhol nejaký „dobrák“, tak, že ho zakvačil lanom za auto.

Dostal som aj tipy na ďalšie spoznávanie miest v Slanských vrchoch. Dokonca bod č. 7, ktorý som chcel vidieť bola chata, ktorú mal na starosti Stano.

Turisti z KST Perún a KST Rudlov, Slanské vrchy  Suším si veci po osviežujúcom umytí, pri chate Javorová

Trasu na zajtrajší deň som teda mal určenú. Zbehnem dole na koniec Brestovej dolinky obzriem si chatu, o ktorú sa stará Stano a potom vyjdem cez Ošvársku na Panský laz, prejdem cez asfaltku a Sýkorovu dolinou, údolím potoka Lomnica pôjdem hore k Krčmám a k Menšiemu vrchu a sa uvidí. Teoreticky som poškuľovalnad Dargovským priesmykom, ale všetko záleží od dostupnosti vody. Nakoniec vody bolo až‑až, ale úplne inej.

Tým pádom pani Janka a Chata Hermanovce zostali pasé a mne sa už dnes nikam nechcelo. Prešiel som len desať kilometrov, počasie bolo (ešte) pekné, tak som sa rozhodol, že budem nocovať pod prístreškom pri chate Javorová.

Večerný opekaný syr

Poprichádzalo plno ľudí, z blízkeho aj zo vzdialenejšieho okolia. Stano a spol. sa pomaly chystali na odchod (bola nedeľa).

Ostal som sám. Zvečerievalo sa. Ohník ešte horel tak som len prihodil pár suchých konárov, ktoré som nazbieral a opekal som si syr. Vychutnával som si ho. Tvrdý syr narezaný na kocky o veľkosti strany 2 cm sa opekal na konci ražňa. Syr sa pomaly topil a dostával chrumkavú kôrku. Mňam. Aj teraz mi tečú slinky, keď o ňom len píšem.

Príde ešte niekto? Umyjem sa? Nespôsobím rozruch, keď tu budem pobehovať len s uterákom a v šľapôčkách?

Prišiel ešte niekto? To až v ďalšom pokračovaní.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Klesania v daždi, Slanské vrchy

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť