Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Okolo Čiernej hory a Oblíka
Po hranici cez Poloniny
Na Muráni s Milanom
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Hore Martinovou dolinou
Hore Martinovou dolinou

Hore Martinovou dolinou Tento rok som toho veľa nenachodil, ani nenabicykloval. Najvyšší čas s tým niečo urobiť. Plánoval som nejaký tramp [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Rakaťa
Rakaťa

Rakaťa, Slovenský kras Namieril som si to k cintorínu, kde som sa zložil… Úplne. Najprv som kľakol, z pravého pleca sa mi zošmykol p [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Sninský kameň a južný hrebeň Vihorlatu

Predchádzajúce časti:


Sninský kameň, hrebeňovka Vihorlatu

Prírodná pamiatka Sninský kameň

Patrí medzi najkrajšie prírodné útvary celého pohoria Vihorlat. Sninský kameň je pozostatok plošinového lávového vrcholu tvorený z andezitu s doskovitou odlučnosťou. Jedná sa o výrazný, prevažne kolmý skalný hrebeň s dvoma vrcholovými plošinami, ktoré sa vypínajú nad okolité lesné porasty.

Z vrcholu je možné pozorovať smerom na juh Morské oko, Východoslovenskú nížinu, smerom na sever mesto Sninu a smerom na severovýchod aj jednotlivé vrcholy Polonín (Kremenec 33 km). Za dobrých poveternostných podmienok je dovidieť až na Kráľovú hoľu (151 km) a na Vysoké Tatry.

Zdroj: Informačná tabuľa na Sninskom kameni a Enviroportal

Nočný návštevník

Sninský kameň, Malé morské oko, hrebeňovka VihorlatuMal som pripravený budík, to hej. Zobudilo ma však niečo celkom iné. Nie, neboli to dažďové kvapky dopadajúce na celtu, pod ktorou som spal. Nebola to ani zver, ktorá by ma RÁNO budila.

Zver ma pre istotou zobudila uprostred noci. Bolo to niečo väčšie snáď Jazvec lesný, lat.: Meles meles alebo obyčajný Jež tmavý, lat: Erinaceus europaeus, ktorý tiež vie urobiť dobrý hluk.

To niečo robilo neskutočný rámus, ale vždy keď som zasvietil čelovkou, tak všetko v momente stíchlo. Samozrejme nič podozrivé som nevidel. Zhasol som čelovku a zaľahol som.

O 30 sekúnd sa to ozvalo znova. Prestal som si to všímať a to niečo, v pokoji odišlo, až som to prestal vnímať a znova som sa ocitol v ríši snov.

Bol som dosť vysoko a aj ďaleko od civilizácie a nepredpokladal som, že sa ráno zobudím na ľudskú vravu.

Panoráma zo Sninského kameňa, smerom na juh, hrebeňovka Vihorlatu

Východ slnka

Budík som mal natiahnutý, veď by bol hriech, byť na Sninskom kameni a nepozrieť si východ slnka. No budík ma nestihol zobudiť. Zobudil som sa na to, že sa niekto rozpráva. Dajme tomu „rozpráva. Od najbližšieho turistického chodníka som bol 200 metrov ďaleko a o 61 metrov nižšie a predsa som ich počul. Asi som nebol jediný, kto chcel vidieť východ slnka zo Sninského kameňa.

Vyštveral som sa z hamaky, zbalil svoju fotografickú výbavu a šiel som hore na skaly. Obišiel som značku a vyšiel som hore na skalnú plošinu.

Na skaleboli rozložení dvaja chlapčiskovia, ktorí robili časozberné video. Trocha som si robil srandu, či im prejdem pred objektívom Prejdem im pred objektívom :-).

O 05:21 h. sa na východe trocha viac rozvidnelo a slnko sa pomaly, ale isto dvíhalo k oblohe. Veľmi lenivo.

Jemne pofukoval vetrík. Tak akurát, aby mi nebola zima, ale ani teplo.

Východ slnka zo Sninského kameňa, hrebeňovka Vihorlatu  Východ slnka spoza mrakov na východe zo Sninského kameňa, hrebeňovka Vihorlatu

Spoza mrakov sa ukázalo slnko. Časť červeného disku vykuklo spoza hradby mrakov, ktoré sa tiahlo od juhovýchodu až po sever. O 20 minút neskôr bolo vidieť celý slnečný kotúč, ktorý sa vyhupol ponad hradbu mrakov na východe. Nebol úplne jasný. Nad mrakmi sa vznášal jemný opar, ktorý spôsoboval rozptyľovanie slnečných lúčov.

Lepšie to už dnes asi nebude. Nechal som chlapčiskov nech dokončia svoje časozberné video. Ja som sa šiel postarať o svoj pelech a žalúdok.

Nástup na južný hrebeň Vihorlatu

Za 1,5 hodiny som už bol vychystaný na cestu. S báglom na chrbte a s plným žalúdkom, som opäť prechádzal popod Sninský kameň, no tentoraz som pokračoval ďalej na juhovýchod.

Snina, vystupuje z ranej hmly, Sninský kameň, hrebeňovka Vihorlatu  Chlapčiskovia (žiaľ, zabudol som ich mená) pri zhotovovaní časozberného videa zo Sninského kameňa, hrebeňovka Vihorlatu

Na hríbiku (turistický smerovník) bol údaj: „Nežabec 0:50 h“ a „Podhoroď 4:55 h“. Je 08:09 h. o jednej popoludní som nad Podhoroďou. BEZ PROBLÉMOV! Nájdem prameň, prenocujem a zajtra, pekne skoro ráno, idem domov. Samozrejme to bol len plán.

Zmena plánu

Plán sa zmenil veľmi rýchlo. Údaje na hríbikoch boli nasledujúce:

2. Sninský kameň

  • Nežabec – 0:50 h
  • Strihovské sedlo – 2:00 h
  • Podhoroď – 4:55 h

Po jednej hodine a 15 minútach som došiel k Nežabecu. kde bol tiež hríbik. A tu bolo na Podhoroďuž len5:25 h., predpokladal som, že po hodine a pätnástich minútach chôdze sa čas bude skracovať a nie predlžovať. Tak som sa na časový údaj vykašľal a šiel za nosom.

Hríbik (turistický smerovník) na Sninskom kameni, hrebeňovka Vihorlatu  Hríbik (turistický smerovník) na Nežabeci, hrebeňovka Vihorlatu  Hríbik (turistický smerovník) na Strihovskej poľane, hrebeňovka Vihorlatu

2. Nežabec, cesta zo Sninského kameňa mi zabrala 1:15 h.

  • Strihovské sedlo - 1:45 h
  • Podhoroď – 5:25 h

O ďalšiu hodinu a 7 minút som došiel na Strihovskú poľanu, tu bol tiež hríbik a čuduj sa svete… Odtiaľto bolo do Podhorodeuž len4:45 h. Niekde je zrada!

3. Strihovská poľana, cesta zo Sninského kameňa mi zabrala 2:22 h. a z Nežabecu 1:07 h.

  • Strihovské sedlo - 1:00 h
  • Podhoroď – 5:25 h

Nevenoval som tomu pozornosť, neprišiel som sem lámať rekordy, ale kochať sa prírodou. A veru aj bolo sa na čo pozerať. Krásny, úzky kľukatiaci sa chodník, ktorý väčšinou len klesal.

Chata Vartáš

Vartáš, tak sa volala chata, pekná chata, škoda, že zdevastovaná. Ponúka aké-také prespanie pod strechou, len je potrebné si zvoliťsprávnu miestnosť, aby sa náhodou nepreboril strop alebo podlaha, v tom najnevhodnejšom okamihu.

Prameň neďaleko chaty Vartáš, chutná a čistá voda, hrebeňovka Vihorlatu  Chata Vartáš, hrebeňovka Vihorlatu

Neďaleko bol prameň, kde som si doplnil zásoby vody. Poriadne som sa napil a dúfal som, že neďaleko Podhorode nájdem ďalší prameň. Od Vartáša som pokračoval prudko dolu a moje nohy dostali pekne zabrať. Do Strihovského sedla som došiel o 11:54 h., odtiaľto bolo do Podhorode 3:40 h., aspoň podľa hríbika. Času som mal habadej, neponáhľal som sa.

Pílnikova lúka, Diel, Veľká Vavrova a Vavrova lúka

Cesta bola naozaj zaujímavá, nešiel som po klasických lesných cestách, zvážniciach, ale kľukatiacim sa chodníkom. Chodník často menil smer a až neskôr som zistil, že ma len chcel zaviesť k nejakej skale, výhľadu, či peknej lúke.

Skala, kam zaviedol kľukatiaci chodníček, hrebeňovka Vihorlatu  Vavrova lúka, hrebeňovka Vihorlatu

Prišiel som k Vavrovej lúke. Veľmi pekná lúčka s posedom na jednej strane a s krmelcom na druhej (dúfam, len že kvôli pozorovaniu). Vedľa posedu hrob neznámeho sovietskeho vojaka s vyrytým textom (Nie, chybu som neurobil ja, je to doslovný prepis):

TU LEŽI
NEZNÁMI SOVIETSKÝ VOJAK
† 1944
ČESŤ JEHO PAMIATKE

Na konci lúky bola lavička a prameň s dvierkami. Od Vartášauplynul nejaký ten čas. Tam som pil naposledy. Otvoril som dvierka na prameni a veľká hnedá ropucha, ktorá sedela na kameni skočila rovno do prameňa. Určite sa zahrabala niekde na dno, pod nejaký kameň.

Psychika je silná. Keby som nevidelropuchu skákať do vody, tak by som sa z tej vody bol napil určite. Bola by tam pod tým kameňom zalezená aj tak, aj tak, no nevidel by som ju. Takto som sa radšej napil z mojich zásob, ktoré sa stenčovali.

Vavrova lúka,hrob neznámeho sovietskeho vojaka, hrebeňovka Vihorlatu  Vavrova lúka, prameň, hrebeňovka Vihorlatu

Toto bol jeden z prameňov, na ktoré som sa spoliehal. Pri nich som mohol ostať a prenocovať. Boli len tri hodiny popoludní, tak som to riskol a vydal som sa k prameňu pod Lysou horou.

Nad obcou Podhoroď

Našťastie chodníček si udržal svoj ráz a viedol ma naozaj veľmi peknou, zvažujúcou sa krajinou. Naľavo do mňa som už rozoznával červené strechy domov v doline. Od Sokolovca som začal prudko klesať. K prameňu som mal ešte niečo vyše kilometra.

Nad obcou Podhoroď, hrebeňovka Vihorlatu  Červené strechy v obci Podhoroď, hrebeňovka Vihorlatu

Prameň pod Lysou horou

Suchý prameň pod Lysou horou, hrebeňovka Vihorlatu

Jedna prudká doprava a už som vyzeral prameň. Z jednej strany húština, z druhej ostrý zráz, pekné miesto na bivak. Len nájsť prameň. Podarilo sa! Prameň som našiel, akurát voda v ňom chýbala. Trocha vlhkej hliny a po vode ani slychu ani vidu. S troškou úsilia by sa mi možno podarilo objaviť nejakú tú vodu.

Voda nebola, ale o hodinu mi odchádzal autobus z Podhorode. Tak som schádzal do dediny. Ešte som objavil jedno miesto, kde voda určite bola, ale nie tu a nie teraz. Sucho bolo už dosť dlho a vody jednoducho nebolo.

Späť do civilizácie

Ďalší prameň pod Lysou horou (tiež bez vody), hrebeňovka Vihorlatu

Pred dedinou, pod ochranou lesa, som zastavil a prezliekol som sa do cestovného. Snažil som sa zmyť zo seba prach a pot, s tým zvyškom vody, čo mi ešte ostala. Vybral som si čisté cestovné oblečenie, ktoré nosím zo sebou, presne na tento účel. Pekne zabalené v igelitovom sáčku, aby sa ani náhodou nezašpinilo.

Na zastávke som počkal na autobus, trocha som sa pousmial, nad reakciou vodiča autobusu, keď som nastupoval. Na autobus som čakal na začiatku dediny. Teda autobus do dediny vchádza, no nepokračuje ďalej a vracia sa späť tou istou trasou.

Vodič autobusu ma v dobrom upozornil: „Nemusíte nastupovať, veď o chvíľu sa tadeto budem vracať, ušetríte 20 centov (už sa na presnú sumu nepamätám).

Dnes som chodil s prestávkami viac ako 8 hodín a prešiel som o niečo viac ako 21 kilometrov. Tých 20 centov ma nezachráni, ale sedieť na polstrovanom sedadle v autobuse, to stálo určite viac ako tých 20 centov!

Štatistika hrebeňovky Vihorlatu:

Prejdených: 54,1 km
Stúpania: 2 679 m
Klesania: 2 497  m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celého trampu.

PS: „Sninský kameň a južný hrebeň Vihorlatu“ je trocha zavádzajúci názov, správny by možno bol Sninský kameň a východný hrebeň Vihorlatu alebo Sninský kameň a hrebeň smerujúci na juh. Zvolil som takýto názov preto, lebo sa nachádza na juh od najatraktívnejšieho hrebeňa, ktorý začína Pirnagovým vrchom a končí Sninským kameňom.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť